O kukátku na dverách

Autor: Zuzana Sojková | 23.4.2012 o 15:22 | (upravené 25.4.2012 o 12:13) Karma článku: 5,12 | Prečítané:  415x

Bolo to asi v lete. Opýtal sa ma, prečo sú ľudia smutní... Už vtedy som cítila, že to bude "Golden Brown", ako tá pesnička. Hudba a farby. Smiech aj plač... Mal veľké tmavé oči zachytávajúce hĺbku a podstatu, vznešené ruky a voňal ako ruská zmrzlina. Voňal mi...

,,Netuším", odpovedala som, ,,ale myslím si, že to súvisí s časom, lebo sentiment ukrýva časť minulosti." Zalial ma pocit šťastia, lebo som vedela, že zajtra mi položí stovku ďalších otázok. Počúval, naslúchal a rozumeli sme si aj v tichu. Obaja sme mali spoločnú pravdu. Rozišli sme sa presne takým istým spôsobom, ako sme sa stretli - s úsmevom.

 

Bola jeseň. Stála som na ďalšej zastávke. Už z diaľky mi bolo jasné, že "zelený" mužíček ktorý kráča ku mne si bude chcieť pokecať. Veľa jemu podobných malo tú tendenciu. Možno je to o pocite, možno o fakte, že vnímajú farby podobne. V momente keď sa priblížil, poprosil ma, aby som mu spočítala peniaze v peňaženke. O jedno oko prišiel a na druhé dobre nevidel. Prekvapila ma jeho dôvera. Keď sme nastúpili do autobusu prezradil, že je z Tatier a oko mu vzal medveď. Povedal, že kvôli tomu vidí veci lepšie. Skonštatoval že som bledá a mala by som častejšie chodiť na čerstvý vzduch. ,,Raz budem bývať niekde, kde bude takého vzduchu veľa", vyšlo zo mňa. Autobus sa blížil ku koncu nášho dialógu. ,,A never ľuďom! Si ako tatranský potôčik, ale už aj tie vysýchajú." S úsmevom som sa rozlúčila a zakývala. Mala som celkom dobrý pocit.

 

Červená patrila Ivane. Tvrdá, pritom zraniteľná. Introvert s rečou zabalenou do pozlátok z poľských saloniek. Človek so silou býka a dušou ako škrupinka. Človek plný prekvapení a zvratov. Nikdy si na nič nepočkala. Nikdy nič nevracala. S nikým sa dlho nebabrala. Husté zvlnené vlasy jej poletovali okolo tváre posiatej pehami. Fakt, že má toľko pieh si nevážila, lebo ich bolo veľa. Tú dvacku ktorú si svojho času požičala mi nikdy nevrátila. Teraz ju už nepotrebuje, našla si bankára. Mne by sa možno zišla ale nepočítam s tým že si to s ňou niekedy spočítam .) Nie som kalkulačka. Odkedy som ju spoznala, som opatrnejšia a možno trochu prísnejšia. Určite malo zmysel ju spoznať...

 

,,Bojím sa v noci sám chodiť po uliciach, bojím sa dokonca aj tieňa." Ivko Modrý si veľa ráz cikol do treniek a bol mokrý. Mal rád puding so šľahačkou a občas to preložil jahodami z Tesca. Bál sa dokonca i alkoholu, čo bolo celkom pozitívne. Všetkému vždy uveril, budil sa aj na kvapky dažďa. Nikoho nikdy neurazil, ale neviem či to bolo kvôli strachu. Vznešenosť Ivkových kučier vždy dopadala aj na distingvovanosť jeho prejavu a preto som ho mala rada. Prednedávnom zomrel. Raz mi niekto povedal, že dobrých si Boh berie skôr, lebo má s nimi plány. Ja si myslím, že je to bulšit, ktorý ale fakt že mi chýba, nezmení. Dúfam, že hore sa už aspoň nebojí...

 

Strach sprevádzal aj Vikiho. Bál sa byť sám sebou, nemal svoju farbu. Menil sa ako chameleón. Ľudia ho možno aj kôli tomu nevnímali. Niekedy sa natoľko prispôsoboval, že bol pre každého vzduchom. ,,Toľko snahy a aká irónia!" Opakovala som si zakaždým. Vedela som že to doma nemá ľahké. Jedináčik, ktorý bol materiálne vybavený lepšie ako deti Geissenovcov predsa niečo postrádal. Minule som mu povedala, že je jedinečný tým, že nedokáže správne vysloviť "r" a preto sa mi páči. Poslal ma do piči, čo ma vôbec neprekvapilo. Vedela som aj prečo. Odvtedy mám však pocit, že sa trochu zmenil. Minimálne už nepoužíva ten istý gel na vlasy ako polka jeho spolužiakov a hádam to potiahne i ďalej...

 

Ľudia sú všelijakí, majú rôzne farby. Spoznávať širokú paletu môže byť pre mnohých zbytočné. Mňa to baví. Dokonca mám vlastného bezdomovca. Je hnedý. Priniesol mi šťastie. A kto by to bol povedal?

 

Čím viac tých ľudí poznám, tým viac tolerujem.

 

Janka raz povedala, že jej obľúbenou farbou je dúha. Asi aj preto je taká tolerantná. Mám ju rada. Vždy nechala dvere otvorené...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?